O večnej túžbe človeka...
Komorná výstava grafík Oresta Dubaya vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom vo svojich výstavných priestoroch sprístupnilo komornú výstavu grafických diel národného umelca Oresta Dubaya, st. Výstava ponúka časť z bohatej tvorivej činnosti, ktorou sa autor preslávil doma i v zahraničí. Vystavovaný súbor lyrických čiernobielych grafík pochádza zo zbierok Vihorlatského múzea v Humennom, ako autorov dar múzeu v rodnom kraji. Výber diel je citovým ponorom a autorovým odkazom v procese hľadania odpovedí  o večnej túžbe človeka po naplnení svojho osudu.
Orest Dubay (15.8.1919 Veľká Poľana - 2.10.2005 Bratislava) - grafik, ilustrátor a maliar, patril k významným osobnostiam zakladateľskej generácie slovenských grafikov. Absolvoval odbor kreslenia na  SVŠT v Bratislave. Pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. 

Na výtvarnej scéne aktívne pôsobil Orest Dubay od roku 1940. Bol členom niekoľkých zoskupení výtvarníkov. Vyznamenaný bol titulom laureáta Štátnej ceny K. Gottwalda, čestným členstvom v Accademia Fiorentina delle arti del disegno, v Accademia internazionale Tomaso Campanella v Ríme, nositeľom titulu zaslúžilý umelec a národný umelec, ako aj ďalších významných ocenení na domácej i zahraničnej výtvarnej scéne. Profesor, národný umelec Orest Dubay sa venoval grafike, maľbe, drevorezom a rytinám. Vystavoval doma i v zahraničí. V roku 1989 venoval rozsiahly súbor svojich diel Vihorlatskému múzeu (vtedy Vlastivednému múzeu) v Humennom. Od roku 1999 nesie Galerijná sieň Vihorlatského múzea v Humennom meno národného umelca Oresta Dubaya.
Posledná výstava diel Oresta Dubaya, st.  vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sa konala v roku 2009 pri príležitosti  nedožitého autorovho  jubilea deväťdesiatich rokov. Autorov umelecký odkaz ocení v tomto roku aj mesto Humenné udelením Ceny mesta Humenné pre profesora, národného umelca Oresta Dubaya, in memoriam, v rámci osláv 699. výročia prvej doloženej písomnej zmienky o meste Humenné.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum Humenné


Výstava je v súčasnosti z technických príčin nedostupná.
Orest Dubay, Prelúdium (1958)

Aktuálne podujatia

Cena pre Múzejné noviny

Múzejné noviny Vihorlatského múzea v Humennom získali ocenenie v prestížnej celoslovenskej súťaži Podnikové médium roka. Celoslovenskú súťaž formátov internej a externej komunikácie organizuje Klub podnikových médií. V tomto roku sa súťaž konala po štrnástykrát.
Tohtoročná súťaž Podnikové médium roka 2016 prebiehala v štrnástich kategóriách. Porota vyberala víťazov z 294 prihlásených formátov. Múzejné noviny 2016 Vihorlatského múzea v Humennom získali ocenenie v kategórii Časopisy neziskových a rozpočtových organizácií.
Aktuálne vyšli Múzejné noviny  pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2017 v jubilejnom vydaní po pätnástykrát. V priebehu organizovania súťaže Podnikové médium roka sa Múzejné noviny súťaže zúčastnili dvakrát a na svojom konte máme dve ocenenia - Ocenenie Podnikové médium roka 2011 a 2016. Veríme, že ďalšie ocenenia nachádzame aj v radoch čitateľov Múzejných novín, v širokej verejnosti našich terajších i budúcich návštevníkov. Všetky ročníky Múzejných novín 2003 - 2017 nájdu záujemcovia na stránke Vihorlatského múzea www.muzeumhumenne.sk v sekcii Archív - Múzejné noviny. Viac informácií o súťaži na www.podnikovemedium.sk
.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
IMG_9123_small
Výstava dobových fotografií vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
Kaštieľ v zrkadle času

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva širokú verejnosť na výstavu dobových fotografií renesančného kaštieľa v Humennom − sídla Vihorlatského múzea. Výstava Kaštieľ v zrkadle času je vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sprístupnená od 14. septembra 2017.
Súbor veľkoformátových fotografií prináša zábery od najstarších dochovaných vyobrazení štvorkrídlového objektu kaštieľa a priľahlého parku v Humennom na rytine z obdobia druhej polovice 17. storočia po dnešok. Časť z takmer tridsiatky vystavovaných fotografií zachytáva bohatosť interiérového vybavenia jednotlivých kaštieľskych komnát a vnútorného kaštieľskeho nádvoria z obdobia 19. storočia až začiatku 20. storočia, keď bol kaštieľ obývaný poslednými majiteľmi šľachtického rodu Andrássy.
Súčasťou vystavovaných fotografií sú aj dosiaľ nezverejnené snímky pochádzajúce z rodinného albumu potomkov Andrássyovcov žijúcich v Kanade. Nachádzajú sa medzi nimi zachytené komnaty, ktoré v súčasnosti Vihorlatské múzeum v Humennom spravuje ako súčasť umelecko-historickej expozície, ale aj priestory, ktoré sa v plynutí času výrazne zmenili alebo slúžia iným účelom. Návštevníci si tak majú možnosť - v zrkadle času plynúceho takmer štyri storočia - porovnávať architektonické premeny kaštieľa až po súčasnosť, zoznámiť sa s pôvodným zariadením, bytovými doplnkami a umeleckými dielami kaštieľa ako najhonosnejšieho sídla horného Zemplína a dominanty mesta.
Na zaujímavú promenádu historickými kaštieľskymi komnatami, pracovňami, dnes už neexistujúcimi dobovými kúpeľňami, hospodárskymi priestormi s jazdiarňou a vozovým parkom, prostredníctvom dochovaných fotografických záberov, pozývame všetkých záujemcov do konca novembra 2017.

Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
kastiel_v_zrkadle_casu
Mesiac fotografie vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
Výstava fotografií členov fotoklubu Reflex
Vihorlatské múzeum v Humennom v rámci mesiaca fotografie  pozýva širokú verejnosť na výročnú výstavu fotografií členov fotoklubu Reflex. Výstava v galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom je sprístupnená od 9. novembra 2017.
Súbor čiernobielych a farebných fotografií prezentuje výber z aktuálnej tvorby deviatich  autorov fotoklubu - Veroniky Bažalíkovej, Ľudovíta Hrušku, Lenky Cholpovej, Jozefa Lauruského, Petra Lauruského, Zuzany Mjachkej, Mareka Suváka, Vladimíra Vajsa a Miroslava Vasila. Koncepcia výstavy ponúka návštevníkom deväť autorských fotografických kolekcií zaradených do jednotlivých tematických celkov. Vystavované fotografie spolu tvoria žánrovo pestrú mozaiku umelecky zachytených momentov každodenného života  a ponúkajú netradičné pohľady na architektúru, prírodu a plynutie času  všedných i neobyčajných okamžikov.
Fotoklub Reflex vyvíja svoju činnosť v Humennom od roku 1981. V rámci podpory a prezentácie amatérskej umeleckej tvorby pôsobí fotoklub v súčasnosti pod záštitou Vihorlatského múzea v Humennom a spolupodieľa sa   na múzejnom  projekte pod názvom Čo nám ostalo.
Výročná výstava fotografií členov fotoklubu Reflex potrvá vo Vihorlatskom múzeu do 30. novembra 2017.

Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
1_Pozvanka_foto2017
cena
list
Cena pre Vihorlatské múzeum v Humennom

V kategórii Expozície a výstavy za obdobie rokov 2014 - 2017 získalo  Vihorlatské múzeum v Humennom cenu Národopisnej spoločnosti Slovenska za prípravu 25. ročníkov výstavy Karpatská kraslica. Ocenenie bolo Vihorlatskému múzeu v Humennom udelené  počas Valného zhromaždenia Národopisnej spoločnosti Slovenska a vedeckej konferencie v Párnici pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Andreja Melicherčíka, jedného zo zakladateľov modernej etnológie.
  Národopisná spoločnosť Slovenska pôsobí pri Slovenskej akadémii vied  a zameriava sa na podporu vedecko-výskumnej činnosti, ochranu a prezentáciu kultúrneho dedičstva z pohľadu etnológie. Vihorlatské múzeum v Humennom pôsobí v rámci zamerania Národopisnej spoločnosti Slovenska ako jej kolektívny člen.
Ocenenie za uchovávanie a prezentovanie kultúrno-historického fenoménu kraslice v rámci dnes už medzinárodnej výstavy Karpatská kraslica je uznaním všetkým, ktorých podujatie v karpatskej kotline spojilo spoločným kultúrnym dedičstvom a novými posolstvami. Na pôde Vihorlatského múzea vystavovalo doteraz zo Slovenska, Česka, Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Rumunska vyše štyristo autorov takmer dvadsaťjedentisíc  kraslíc. Výstavu navštívilo bezmála štyridsaťdeväť a pol tisíc návštevníkov. V etnografickom zbierkovom fonde Vihorlatského múzea sa nachádza viac než osemsto kraslíc. Jeho súčasťou je aj vzácna replika ukrajinskej kraslice z 15. storočia.

Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
historicke_pamiatky_na_zempline
pravek_2017
Výstava  Zaviaty svet praveku vo Vihorlatskom múzeu

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva od 22. novembra 2017 do priestorov prírodovednej expozície na aktuálne sprístupnenú výstavu pod názvom Zaviaty svet praveku. Panelová výstava Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici textom a obrazom približuje vyše pol miliardy trvajúci príbeh praveku na našej planéte. Prináša informácie o živočíchoch a rastlinstve v období od prvohôr po štvrtohory, objasňuje vývoj prírody a informuje o význame skúmania dávnych prírodných procesov pre súčasnú vedu a poznanie.
Výstavu dopĺňa stoštyridsaťpäť inštalovaných zbierkových exponátov z bohatej paleontologickej zbierky Vihorlatského múzea v Humennom, ktorá dnes predstavuje takmer  deväťsto kusov zbierkových predmetov. Medzi paleontologickými  ukážkami, dokumentujúcimi prejavy života geologickej minulosti severovýchodného  Zemplína si môžu návštevníci pozrieť zachované vzácne fosílne známky života v podobe niekoľkocentimetrových skamenelín, ale aj takmer polmetrovej schránky špirálovito stočeného morského živočícha skupiny amonitov, ktoré vyhynuli spolu s dinosaurami.
Vystavené sú praveké hlavonožce − belemnity (strely) s predlženým telom, ktoré boli v stredoveku považované za skamenené šípy bosoriek. Pozoruhodnú skupinu tvoria umelecky zaujímavo tvarované schránky morských pravekých  živočíchov skupiny dierkavcov a druhohorných  ježoviek rôznych tvarov, pôsobivé korály, hubky, ľaliovky a kolónie lastúrnikov a ramenonožcov. Skupinu skamenelín dopĺňajú trilobity, ako už vyhynutý podkmeň najstarších článkonožcov z obdobia prvohôr a praveké morské červy, po ktorých sa v karpatskom flyši zachovali  chodbičky, odtlačky,  alebo aj zbytky trubičkovitého tela.  Z najmladších skamenelín vystavuje múzeum štvrtohorný travertín s odtlačkami pravekých rastlín a skamenelinu jaseňového kmeňa z územia Humenného z obdobia zhruba spred dvadsiatich piatich miliónov rokov.
Všetci návštevníci, záujemcovia o paleontológiu a predovšetkým žiaci a študenti majú možnosť v rámci výstavy upevniť si doterajšie poznatky, získať nové informácie o súčasnej paleontológii, o význame fosílií a podstate dejov ich vzniku.  Dozvedia sa, aké geologické tajomstvá ukrýva severovýchodný Zemplín, prečo najviac skamenelín pochádza z vápencového pohoria Krivoštianky  a prečo v pohorí  Vihorlatu skameneliny nenájdeme.
Výstava potrvá vo Vihorlatskom múzeu v Humennom do konca januára 2018.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom