O večnej túžbe človeka...
Komorná výstava grafík Oresta Dubaya vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom vo svojich výstavných priestoroch sprístupnilo komornú výstavu grafických diel národného umelca Oresta Dubaya, st. Výstava ponúka časť z bohatej tvorivej činnosti, ktorou sa autor preslávil doma i v zahraničí. Vystavovaný súbor lyrických čiernobielych grafík pochádza zo zbierok Vihorlatského múzea v Humennom, ako autorov dar múzeu v rodnom kraji. Výber diel je citovým ponorom a autorovým odkazom v procese hľadania odpovedí  o večnej túžbe človeka po naplnení svojho osudu.
Orest Dubay (15.8.1919 Veľká Poľana - 2.10.2005 Bratislava) - grafik, ilustrátor a maliar, patril k významným osobnostiam zakladateľskej generácie slovenských grafikov. Absolvoval odbor kreslenia na  SVŠT v Bratislave. Pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. 

Na výtvarnej scéne aktívne pôsobil Orest Dubay od roku 1940. Bol členom niekoľkých zoskupení výtvarníkov. Vyznamenaný bol titulom laureáta Štátnej ceny K. Gottwalda, čestným členstvom v Accademia Fiorentina delle arti del disegno, v Accademia internazionale Tomaso Campanella v Ríme, nositeľom titulu zaslúžilý umelec a národný umelec, ako aj ďalších významných ocenení na domácej i zahraničnej výtvarnej scéne. Profesor, národný umelec Orest Dubay sa venoval grafike, maľbe, drevorezom a rytinám. Vystavoval doma i v zahraničí. V roku 1989 venoval rozsiahly súbor svojich diel Vihorlatskému múzeu (vtedy Vlastivednému múzeu) v Humennom. Od roku 1999 nesie Galerijná sieň Vihorlatského múzea v Humennom meno národného umelca Oresta Dubaya.
Posledná výstava diel Oresta Dubaya, st.  vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sa konala v roku 2009 pri príležitosti  nedožitého autorovho  jubilea deväťdesiatich rokov. Autorov umelecký odkaz ocení v tomto roku aj mesto Humenné udelením Ceny mesta Humenné pre profesora, národného umelca Oresta Dubaya, in memoriam, v rámci osláv 699. výročia prvej doloženej písomnej zmienky o meste Humenné.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum Humenné


Výstava je v súčasnosti z technických príčin nedostupná.
Orest Dubay, Prelúdium (1958)

Aktuálne podujatia



V tomto roku si verejnosť  pripomína 300. výročie narodenia najvýznamnejšej panovníčky svojej doby - Márie Terézie. Panovanie Márie Terézie sa významnou mierou zapísalo do politických, hospodárskych i kultúrnych dejín ako tereziánska epocha.
Plným titulom bola Mária Terézia cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Mária Terézia sa narodila 13. mája v roku 1717 vo Viedni.
Pragmatickou sankciou svojho otca Karola VI. sa Mária Terézia  po otcovej smrti v roku 1740 stala panovníčkou. Na trón v Uhorsku a ďalších krajinách monarchie. Korunovaná bola v Prešporku (Bratislave) dňa 25. júna 1741. Panovala až do roku 1780 a od roku 1765 sa jej spoluvládcom stal syn Jozef II.

Ako pripomienka najvýznamnejšej panovníčky reforiem osvieteného absolutizmu sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom nachádza v priestoroch umelecko-historickej expozície Izba Márie Terézie. Túto miestnosť, ako aj ďalšie tri maľované miestnosti dal v zámku  zhotoviť Štefan XIV. Csáky (Portrét Márie Terézie sa nachádza aj v galérii uhorských panovníkov v Izbe uhorských kráľov na prízemí umelecko-historickej expozície múzea).
Izba Márie Terézie je prechodová miestnosť s oktogonálnym pôdorysom, ktorá predstavuje akýsi komunikačný uzol medzi priestormi prízemia západného krídla zámku. Plochy stien sú celé pokryté maľovaným iluzívnym ornamentom a figurálnymi kompozíciami. V rohoch stien sú skryté výklenky so vstavanými skriňami. Ich jednokrídlové dvere sú potiahnuté plátnom a plochu zdobí iluzívny rám pre portrét. Nad dverami sú pozdĺžne kazety s figurálnymi motívmi korunovačných a slávnostných sprievodov cisára Jozefa II. (1764 Franfurkt nad Mohanom), pápeža Klementa IV., Františka Lotrinského a Márie Terézie v roku 1741. Strop zdobí iluzívna kazeta ovenčená závesným festónom, v zrkadle ktorej je namaľovaný triumfálny sprievod panovníkov - Márie Terézie a Jozefa II. Maliarska výzdoba miestnosti Márie Terézie vznikla pravdepodobne okolo roku 1773. Nasvedčujú tomu viaceré historické fakty, ktoré sú zachytené na nástenných maľbách.
Koncept zachovanej iluzívnej výzdoby jednotlivých miestností humenského zámku zodpovedá dobovým módnym vplyvom, predovšetkým tradičnej rodovej vernosti uhorskému právu a cisárskemu majestátu. Ikonografia v Izbe Márie Terézie mnoho prezrádza aj o osvietenskej orientácii a sympatiám Štefana XIV. Csákyho k ideám panovania Márie Terézie a Jozefa II.
Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva na prahu sezóny a počas blížiacich sa osláv Medzinárodného dňa múzeí vo Vihorlatskom múzeu v Humennom dňa 21. mája 2017 všetkých návštevníkov na prehliadku jedinečnej Izby Márie Terézie, ostatných maľovaných komnát, expozícií, výstav a podujatí v objekte zámku a priľahlého skanzenu.
Mgr. Zuzana Koščová,
historička Vihorlatského múzea v Humennom

   Na snímke:  Vyobrazenie triumfálneho sprievodu panovníkov - Márie Terézie a Jozefa II. v Izbe Márie Terézie. (Portrét kráľovnej Márie Terézie sa nachádza aj v galérii panovníkov v Izbe uhorských kráľov vo Vihorlatskom múzeu v Humennom) Foto: Juraj Kammer
Izba_MT
Pripomíname  si  300. výročie narodenia panovníčky Márie Terézie
Stopy tereziánskej epochy v humenskom zámku
Cena pre Múzejné noviny

Múzejné noviny Vihorlatského múzea v Humennom získali ocenenie v prestížnej celoslovenskej súťaži Podnikové médium roka. Celoslovenskú súťaž formátov internej a externej komunikácie organizuje Klub podnikových médií. V tomto roku sa súťaž konala po štrnástykrát.
Tohtoročná súťaž Podnikové médium roka 2016 prebiehala v štrnástich kategóriách. Porota vyberala víťazov z 294 prihlásených formátov. Múzejné noviny 2016 Vihorlatského múzea v Humennom získali ocenenie v kategórii Časopisy neziskových a rozpočtových organizácií.
Aktuálne vyšli Múzejné noviny  pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2017 v jubilejnom vydaní po pätnástykrát. V priebehu organizovania súťaže Podnikové médium roka sa Múzejné noviny súťaže zúčastnili dvakrát a na svojom konte máme dve ocenenia - Ocenenie Podnikové médium roka 2011 a 2016. Veríme, že ďalšie ocenenia nachádzame aj v radoch čitateľov Múzejných novín, v širokej verejnosti našich terajších i budúcich návštevníkov. Všetky ročníky Múzejných novín 2003 - 2017 nájdu záujemcovia na stránke Vihorlatského múzea www.muzeumhumenne.sk v sekcii Archív - Múzejné noviny. Viac informácií o súťaži na www.podnikovemedium.sk
.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
IMG_9123_small
Výstava Neželaní votrelci vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupnilo koncom júla v priestoroch prírodovednej expozície panelovú výstavu pod názvom Neželaní votrelci − Invázne botanické druhy okolo nás. Inštalované informačné panely zapožičané Východoslovenským múzeom v Košiciach približujú záujemcom základné obrazové a textové informácie o aktuálnej problematike výskytu a pôsobenia nepôvodných rastlinných druhov na našom území.
Záujemcovia majú možnosť získať základné poznatky o výskyte inváznych botanických druhov, ktorých negatívny vplyv je predovšetkým environmentálny a zdravotný. Invázne rastliny rýchlo obsadzujú nové lokality, vytláčajú domáce druhy z pôvodných biotopov, narúšajú rovnováhu ekosystémov a menia vzhľad krajiny  Často sú zdravotným rizikom kvôli alergénom a hostiteľstvu nových škodcov.
Aktuálna  výstava na viac než desiatke informačných panelov ponúka návštevníkom zároveň poznatky o  spôsoboch ochrany a likvidácie najviac rozšírených inváznych druhov rastlín v našom prostredí.
Panelová výstava v priestoroch Prírodovednej expozície Vihorlatského múzea v Humennom potrvá do 31. októbra 2017.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom

nezelani_votrelci_a31
Poetika viníc vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupňuje od 7. septembra 2017 vo svojich výstavných priestoroch fotografickú výstavu Poetika viníc − fotoobjektívom Mikuláša Jacečka. Autor sa narodil v obci Habura, študoval na Vysokej škole železničnej v Prahe a na  Univerzite J. E. Purkyně v Brne. Pôsobil v Žiline, Bratislave a v Humennom. V súčasnosti žije a tvorí v zemplínskej obci Vinné.
Počas tridsiatich rokov aktívnej fotografickej činnosti vytvoril Mikuláš Jacečko tisícky záberov, ktoré možno pokladať za súčasť kultúrnych hodnôt našej krajiny. Fotografie tvoria viaceré tematické cykly, ako napríklad Zemplínske meditácie, Kresťanské symboly, Tatry - môj druhý domov, Zrkadlenia, Spomienky, Haburské sny, Ľudia a kvety, či V kráľovstve lesov a vôd. Dvadsiatka fotoobrazov vystavených v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom predstavuje výber z cyklu Pod Vinianskym hradom. Diela približujú jedinečnú nádheru zemplínskeho regiónu so zameraním na malebnú obec Vinné. Osobitné miesto patrí vinárskej tematike ako významnej súčasti mozaiky tohto kraja. Pôvabné sú napríklad detaily slnkom prežiarených plodov viniča − symbolu tu rodiaceho sa „zemplínskeho pokladu“. Autor vedie tiché rozhovory s odpočívajúcimi vinicami i úrodnými stráňami a umeleckou formou vyjadruje svoj obdiv voči miestnej prírode. Pozorným okom odkrýva spevnosť všedného dňa i skvosty krajiny, ktoré sú v dnešnom hektickom svete nezriedka prehliadané.
Fotograf Mikuláš Jacečko svojimi poetickými, precítenými dielami zvečňuje neopakovateľnosť momentu miznúceho pod prachom času. Diváka pozýva k uvedomeniu si pôvabu slovenskej krajiny a svojou úprimnou snahou, nadšením i láskou sa dotýka sŕdc divákov. Tým zanecháva odkaz, neprehliadnuteľnú stopu svojho tvorivého bytia pre ďalšie generácie. Výstava vo Vihorlatskom múzeu v Humennom potrvá do 31. októbra 2017.

Mgr. Dana Kataniková
Vihorlatské múzeum v Humennom

jacecko_pl
Výstava dobových fotografií vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
Kaštieľ v zrkadle času

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva širokú verejnosť na výstavu dobových fotografií renesančného kaštieľa v Humennom − sídla Vihorlatského múzea. Výstava Kaštieľ v zrkadle času je vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sprístupnená od 14. septembra 2017.
Súbor veľkoformátových fotografií prináša zábery od najstarších dochovaných vyobrazení štvorkrídlového objektu kaštieľa a priľahlého parku v Humennom na rytine z obdobia druhej polovice 17. storočia po dnešok. Časť z takmer tridsiatky vystavovaných fotografií zachytáva bohatosť interiérového vybavenia jednotlivých kaštieľskych komnát a vnútorného kaštieľskeho nádvoria z obdobia 19. storočia až začiatku 20. storočia, keď bol kaštieľ obývaný poslednými majiteľmi šľachtického rodu Andrássy.
Súčasťou vystavovaných fotografií sú aj dosiaľ nezverejnené snímky pochádzajúce z rodinného albumu potomkov Andrássyovcov žijúcich v Kanade. Nachádzajú sa medzi nimi zachytené komnaty, ktoré v súčasnosti Vihorlatské múzeum v Humennom spravuje ako súčasť umelecko-historickej expozície, ale aj priestory, ktoré sa v plynutí času výrazne zmenili alebo slúžia iným účelom. Návštevníci si tak majú možnosť - v zrkadle času plynúceho takmer štyri storočia - porovnávať architektonické premeny kaštieľa až po súčasnosť, zoznámiť sa s pôvodným zariadením, bytovými doplnkami a umeleckými dielami kaštieľa ako najhonosnejšieho sídla horného Zemplína a dominanty mesta.
Na zaujímavú promenádu historickými kaštieľskymi komnatami, pracovňami, dnes už neexistujúcimi dobovými kúpeľňami, hospodárskymi priestormi s jazdiarňou a vozovým parkom, prostredníctvom dochovaných fotografických záberov, pozývame všetkých záujemcov do konca novembra 2017.

Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
Numizmatická výstava vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
Od Keltov po euro

Prvé prírastky numizmatickej zbierky Vihorlatského múzea v Humennom sa datujú do roku 1968.  Boli to keltsko-dácke mince z Ptičia, nájdené v roku 1950. V súčasnosti má numizmatická zbierka 3 570 kusov. Okrem mincí sú v nej zastúpené papierové platidlá, ale aj medaily, plakety, odznaky, poukážky a pod., hlavne z územia bývalého Československa, ale aj z iných krajín Európy a sveta. Vihorlatské múzeum v Humennom je členom tunajšej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti od 1. januára 1971 a pracovníci múzea A. Gic, M. Bovan, I. Strakošová pravidelne publikovali a publikujú príspevky týkajúce sa nových numizmatických prírastkov. 
Peniaze  sú   zatiaľ   jediný   hodnotiaci  systém,  ktorý  skutočne funguje. Dnes ich reprezentujú hlavne papierové bankovky, kovové mince či bitcoiny a virtuálne výpisy z internetbankingu, no nebolo to vždy tak. Výstava poskytuje pohľad na platidlá, ktoré sa používali na území Slovenska od polovice 2. storočia pred Kr. až po dnes.  Návštevníci si môžu pozrieť  razby keltských, rímskych mincí (časť depotu z Kalinova), stredoveké platidlá razené uhorskými, ale aj poľskými kráľmi, núdzové platidlá, výber z pokladu strieborných mincí Leopolda I. z Topole, variabilitu portrétov Františka Jozefa I. na minciach razených počas jeho panovania. Prehľad ukončia mince novoveké, ktoré si mnohí z návštevníkov aj pamätajú. Súčasťou výstavy sú papierové platidlá od čias Márie Terézie až po dnes. Našou snahou je poukázať na mincu alebo bankovku ako na platidlo, ale aj ako na malý umelecký predmet.
Numizmatická výstava bude vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sprístupnená od 14. septembra 2017 a  potrvá do 31. októbra 2017.
Dr. Ivana Strakošová                                                                                
Vihorlatské múzeum v Humennom
od_keltov_po_euro
Miznuci_svet_2017
metodicky_seminar2017
Cesta k umeleckému prednesu - Metodický seminár

Dňa 25. septembra 2017 sa v koncertnej sieni Vihorlatského múzea v Humennom uskutoční metodický seminár určený pre pedagógov slovenského jazyka, vedúcich dramatických krúžkov a pedagógov ZUŠ. Účastníkov bude  sprevádzať  recitátorka, autorka a porotkyňa Mgr. Soňa Pariláková, PhD.
Ako sama  uvádza: „Seminár chce v celostnom oblúku predstaviť jednotlivé fázy vzniku umeleckého prednesu, charakterizovať ich, ukázať možnosti tvorivých postupov pri jeho príprave, predstaviť umelecký prednes ako špecifický druh umenia a pripomenúť jeho vývinový potenciál pre dieťa. Pomyselne prejdeme kroky výberu textu a jeho dramaturgickej úpravy,  interpretácie a hľadania výrazových možností textu, ich pretavenia do jazykových i mimojazykových výrazových prostriedkov, pripomenieme dôležitosť hlasovej a dychovej prípravy recitátora a neobídeme ani finálnu fázu prezentácie prednesu. Seminár chce byť zároveň možnosťou zdieľania skúseností a hľadania odpovedí na otázky vznikajúce pri práci v tejto oblasti.“
Účasť na seminári je bezplatná.
Informácie na
osveta@muzeumhumenne.sk, 057 775 2240

Mgr. Diana Lukáčová
Vihorlatské múzeum Humenné
kastiel_v_zrkadle_casu
Deň tradičných remesiel vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva žiakov základných škôl dňa 25. septembra 2017 v čase od 9.00 do 14.00 hodiny do areálu Expozície ľudovej architektúry a bývania (skanzenu) Vihorlatského múzea v Humennom na celodenné zážitkové podujatie pod názvom Deň tradičných remesiel.
Našim cieľom je zoznámiť školskú mládež s tradičnými remeslami regiónu ako významnej súčasti kultúrneho dedičstva, povzbudiť  úctu  k ľudskej tvorivej činnosti,  podporiť detské zručnosti a podnietiť záujem o tradičné  remeslá a ich využitie v súčasnosti. 
Súčasťou Dňa tradičných remesiel v areáli skanzenu budú ukážky remesiel a praktická výuka tradičnej výroby v spolupráci s miestnymi remeselníkmi. Žiaci sa počas prehliadky areálu skanzenu zoznámia s jednotlivými zaniknutými i pretrvávajúcimi remeslami regiónu a predmetmi tradičnej remeselnej výroby. Majú možnosť zapojiť sa do remeselných  činností pri tkaní na krosienkach, vyskúšať si techniky pri výrobe varešiek a korýtok a vstúpiť do sveta  umeleckého i remeselného rezbárstva.
Výchovno-vzdelávacie podujatie v autentickom prostredí skanzenu formou praktických remeselných činností nadväzuje na školské osnovy dejepisu, výtvarnej a praktickej výchovy  žiakov základných škôl. Rozvíja tvorivé a estetické prejavy žiakov a v neposlednom rade  vytvára záujem  o svoj región  a hodnoty v ňom vytvorené.  Podujatie je súčasťou objektového vyučovania v múzeu ako pokročilej formy múzejného vzdelávania školskej mládeže, založeného na kombinácií aktívneho učenia a  osobného porozumenia. Základom objektového vyučovania je sprístupnenie zbierkových predmetov a objasňovanie informácií spojených s múzejnými predmetmi  v kontexte s  historickými súvislosťami. Prítomná aura pravosti a jedinečnosti exponátov  tak napomáha k rozvoju predstavivosti, kritickému hodnoteniu, zhromažďovaniu a spracovávaniu informácií ako súčasti modernej školskej výuky.
Prosíme jednotlivé školské kolektívy o nahlásenie účasti
do 21. 9. 2017 na etnograf@muzeumhumenne.sk <mailto:etnograf@muzeumhumenne.sk>,
tel. čísle 057 775 2240. Kontaktná osoba: Mgr. Jozef FUNDÁK .
Vstupné pre jedného žiaka je 1,50 eura (vstupenky budú zlosovateľné). Informácie o podujatí na www.muzeumhumenne.sk.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
DTRem